Urbánne sídla vznikali často na okrajoch hlavných dopravných trás a najmä v blízkosti riek, ktoré boli zdrojom vody, obživy resp. slúžila pre lodnú prepravu, neskôr aj pre rekreáciu a oddych. V modernej dobe zvýšenou automobilizáciou a elektrifikáciou vtiekli do miest ďaľšie silné toky v podobe rýchlostných ciest a železničných koridorov. Tie často práve kopírujú riečne korytá, čo je dnes typickým problémom aj ďaľších slovenských miest. Život v meste sa tak uzavrel do svojích obytných blokov, koncentruje do námestí, vťahuje do ulíc a v lepšom prípade vyúsťuje do parkov a poväčšinou stratil blízky kontakt s vodou, kde sa mestský ruch vytráca a spomaľuje.

Mesto Žilina tomu nie je výnimkou. V súčasnosti je už navrhnuté premostenie železničného koridoru, aj s napojením na rýchlostnú cestu, ktorá by mala ďalej nadviazať na plánovaný most cez Váh. Tieto dopravné riešenia síce umožnia „krkolomné“ prepojenie ľavého a pravého brehu Váhu, avšak nezabezpečia kontakt mesta a rieky, plynulé prechody, prejazdy medzi obidvoma brehmi, logické vizuálne osi a optimálne hmotové siluety. Skúsili sme sa preto „pohrať“ s myšlienkou zapustenia dopravy nad max. hranicu podzemnej vody a nad ne postaviť novú urbánnu štruktúru, ktorá by priestorovo scelila mesto a umožnila plynulé trasovanie aj so žiaducimi priehľadmi medzi oboma brehmi. Išlo o výraznú a náročnú investíciou, avšak následný predaj a nájom z novovzniknutých objektov komerčnej, administratívnej aj obytnej funkcie by pomohol zredukovať počiatočné náklady, ale najmä by priniesol do mesta inú životnú kvalitu. Medzi mestskými blokmi by vznikli nové zelené plochy a ukľudnené pešie trasy, ktoré by sa prepojili s novým Staničným námestím. Na tento nový verejný priestor by nadväzoval rozšírený športový areál s existujúcim futbalovým štadiónom a s novonavrhnutým velodrómom.

Základnými elementami, ktoré ovplyvnili koncepčný návrh nového areálu, bol okrem nového námestia, aj snaha vytvoriť príjemnú vedutu z jednotlivých hál, ktoré by pôsobili ako „výklady“ športu orientovaných smerom k mestu, k rieke. Budú ako „reklamné pútače“ v odraze vody, ktoré budú vyzývať „mesto“ k aktivite, k návšteve územia, či už za účelom aktívneho alebo rekreačného vyžitia. Zámer vybudovať multifunkčnú halu aj pre potreby spoločenských podujatí je dobrým prístupom, ktorý pomôže aktivizovať a vhodne remixovať takmer monofunkčnú zónu. Poloha novej haly na vizuálnom priesečníku prirodzených peších a dopravných trás bude aj predpokladom pre dobrú orientáciu a budúcu, z dôvodu rozsiahlej a náročnej výstavby, aj logickú etapizáciu. Bude „štartérom“ – spušťačom v novom území. Areál bude prepojený cyklisticky aj pešo s mestom a prepojí aj celý areál naprieč. Vznikne tak predpoklad, že bude často navštevovaný nie len profesionálnymi športovcami, ale aj pasívnymi rekreantmi. Na tento ťah budú nadväzovať plochy zelene, ktoré plynule prejdú z Novej štvrte zeleným pásom v premostení až do športového areálu s medzihalovými priestormi v podobe mikroparkov, námestí a aktívnych spevnených plôch. Medzi cyklotrasou a pravým brehom v inundačnom území môže byť zeleň už v divokom prevedení, so spleťou nespevnených chodníkov sprístupňujúce breh rieky. V hornej úrovní popri cyklistickej trase môžu byť rozsypané vyhliadkové drevené móla, ktoré budú logickým vyústením medzihalových zálivov s pravidelnejším rastrom stromov, mobiliáru a aktívnych plôch /parkour, skateboard atď./​