Skutkový stav – okolitej zástavby možno opísať ako klasickú zástavbu rodinných domov v dedinských resp. prímestských sídlach, so zmesou rôznotypových objektov, v pestrej škále tvárosloví a pôdorysných obrysov. Nesúrodosť urb. štruktúry podčiarkuje nejasná lomená ul. čiara, kt. vyplýva najmä z nie dobre čitateľných vlastníckych práv a evidentné porušenie pôvodnej historickej zástavby v riadkovej schéme. Na danom pozemku sú zatiaľ umiestnené 2 exist. objekty.
Urbanizmus – osadenie nových objektov sa snaží reagovať na hist. zástavbu domov /pozdĺžne „riadkové“ radenie domov, so štítom – kratšou stranou k ulici/, s vytvorením spoloč. komunikačného resp. oddeľujúceho priestoru medzi 2 susednými domami. Ako uličný „filter“ bola osadená prízemná „plotová“ hmota garáže /pre 8 áut/, kt. by mal zabezpečiť dostatočné súkromie v novovytvorenom dvore. Pred budúcimi domami tak vzniklo dostatočne vzdušné predpolie, umožnujúce vjazd ku garáži a domom resp. šikmé odstavné parkovanie pre 2+2 vozidlá. Týmto riešením sa podarilo podržať 2 zákl. úrovne uličnej čiary. Vložením ďaľšieho „2. filtra“ – wellnesového objektu za novonavrhované RD, spolu s umiestnením objektov SB a G do strednej časti pozemku dosiahneme čiastočné uzavretie spoloč. nádvoria, ale aj vytvorenie privátnych záhrad za domami. Zostávajúcu zadnú severnú plochu pozemku je možné doplniť výsadbou ovocného sadu resp. viniču, v budúcnosti podporenú vinárskym domčekom.
Architektúra – miesto kompaktných objektov, kt. by zapričínil neúmernú hmotovú mierku v okolitej zástavbe, sme skúsili zvoliť cestu menších foriem, proporčne bližších k pôvodnej urb. štruktúre. Toto „štiepenie“ hmôt a ich následné rozhodenie – rozsypanie do priestoru umožnilo lepšie individualizovať výhľady do okolia či ďaľšie prekvapivé priehľady medzi jednotlivými objektami. Samozrejme aj ich lepšie presvetlenie a prevetrávanie. Pôvodný zámer ponechať tieto zredukované domčeky „vyrastať“ zo zeme do povolených dvoch podlaží, sme nakoniec zmenili na výškovo rozčlenený objekt pomocou vloženého horizontálneho plató v hornej úrovni. Podarilo sa tým vytvoriť samostatnú strešnú „krajinu“ – dedinu resp. mesto v menšej mierke, akoby levitujúcu na ľahkej podnoži a zároveň sme jednoducho odlíšili 2 zákl. funkčné zóny domu(ov) /nočná a denná časť/, každá s inou preferenciou výhľadov /nočná – do okolia, denná – do atríí, dvora, záhrady/ a vzájomných kontaktov /horná s veget. strechou, spodná so zatrávnenými ext. medzipriestormi, hl. vstupmi do domu či vedľajšími priechodmi medzi objektami/.